Otázka: „Musím sa zúčastniť dedičského konania.“
Odišla som do zahraničia z dôvodu problémov s rodičmi, ktorá ma psychicky týrali. Bojím sa dedenia dlhov po rodičoch, ktorých vraj majú veľmi veľa. Ako sa oslobodiť od dedenia a musí sa dostaviť na dedičské konanie.
Odpoveď:
Je len na Vašom rozhodnutí, či budete dediť alebo dedičstvo odmietnete, t.j. nebudete dediť ani majetok a ani dlhy po Vašich rodičoch. Musia sa však splniť zákonom stanovené podmienky. Zároveň nemusíte sa ani osobne stretnúť s ostatnými dedičmi, ak si zvolíte svojho zástupcu.
Dedič môže dedičstvo odmietnuť.
Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným. Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len podľa plnomocenstva, ktoré ho na to výslovne oprávňuje.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený.
Na vyhlásenie o odmietnutí dedičstva zákon dedičovi určuje lehotu jeden mesiac, ktorá začne plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď ho súd (alebo notár ako súdny komisár) upovedomil o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia. Toto upovedomenie vrátane poučenia súd doručí dedičom do vlastných rúk alebo ho podá ústne a v zápisnici uvedie, že sa tak stalo
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta.
Dedič sa môže dať v dedičskom konaní zastúpiť splnomocneným zástupcom. Aby mohol splnomocnený zástupca konajúci v zastúpení dediča v jeho mene dedičstvo platne odmietnuť, toto jeho oprávnenie musí byť výslovne uvedené v splnomocnení.